Deň 1: Temné Poľsko
Sobota 16.8. Žilina – Bielsko Biala.
Náš zrýchlený vlak na smer KRAKOW Glowny odchádzal zo Žiliny 16:03 za zamračeného počasia. Odchádza na čas. Cestou študujeme nejaké materiály o Litve a Lotyšsku. Hneď za Slovensko – Poľskými hranicami v mestečku Zwardoň je veselo. Prepájajú nám mašinu, takže chvíľu času využívame počúvaním živej muziky, ktorá k nám dolieha z miestneho festivalu, hneď pri stanici. Pekná idylka. Z festivalu sa k nám do vagóna prirútil podnapitý postarší chlap s pivom v ruke. Hneď sa púšťa s nami do debaty, a pozýva sa ku nám do kupé. Síce sme z toho moc nadšení neni, ale čo už. Vedie s nami konverzáciu, ale dosť, že sa mu pletie jazyk od opilosti, ešte k tomu je to v Poľštine. Navyše ako s každým opitým. Prvých desať minút je z neho sranda, ale potom sa moc často opakuje a začína byť otravný. Jeho potreba komunikácie je omnoho vyššia ako u triezvych ľudí a navyše témy ma stále tie isté. Po chvíli ho začíname ignorovať, čo ho osobne uráža a začína byť protivný. Po čase mu dochádza, že s nami si moc nepokecá, tak odchádza si hľadať inú obeť do ktorej môže hučať. My pokojne prichádzame do Bielsko Bialej 19:14. Máme vyše hodinu a pol na prestup a tak ideme pozrieť centrum tohto nášho žilinského krajského družobného mesta. Atmosféra mesta je zvláštna. Námestíčko je pekné, útulné, ale budovy nutne potrebujú rekonštrukciu. S Jarom sme sa zhodli že z mesta dýchala atmosféra druhej svetovej vojny. Nebyť tam niektorých reklám mobilných operátorov a nových aut, cítili by sme sa ako vo filme z okupantských hitlerovských čias. Žilina takto vyzerala možno pred 15 rokmi. Celkovo bolo to mesto pekné, hoci pochmúrne. Má však obrovský potenciál. Keď uvážime eurofondy a peniaze ktoré sebou prinesú pracovitý poliaci z uhorkových brigád v krajinách EU, myslím že za taký
ch 10 rokov toto mesto bude dýchať farbami a nemeckou gýčovitosťou. 20:47 sa pohýna náš vlak až na Poľsko – Litovské hranice, odkiaľ nám pôjde náš jediný vlak do Litvy. Je to dobrý spoj. Na celú noc a ráno sme tam. Vo vlaku sme sami dvaja a po dohode so sprievodcom Jaro vyťahuje reťaz ktorou si zamykáme kupé. Partia Jara a môjho otca má totiž za posledné tri návštevy Poľska vlakom 66,6666666 percentnú úspešnosť , že boli v noci okradnutý. Reťaz drží tak silno, že sa ku nám nemôže dostať ani druhý sprievodca, ktorý sa menil vo Warszawe. Na druhý deň máme mať trojhodinový prestup v pohraničných Suwalkoch. Podľa Jarových skúsenosti tam vraj nič nie je a tak sme sa rozhodli vystúpiť o stanicu skôr v Augustowe.
Deň 1: Temné Poľsko
Deň 2: Živé Poľsko a slnečná Litva
Deň 3. Litovsko-Lotyšská hranica prekonaná pešibusom
Deň 4: V náručí baltickej metropole
Deň 5: Litovská hrdosť
Deň 6: Návrat plný krásnych pocitov