Petrohrad - Tallin - Petrohrad 2008

 Tallinn, Estónsko 15.1. – 18.1.2008 aneb subjektívne porovnávanie EÚ s Ruskom

Nastúpil január... Vôbec to nebol január aký som si predstavoval, že by v Rusku mohol byť. Očakával som mrazy -20, -30, dokonca extrémy okolo mínus 40 stupňov Celzia. Výpadky kúrenia, dopravné kolapsy, potrebu jubnuť si vodku pred spaním v tej zime, vychádzať von len v prípade nakúpiť základné potraviny a v tej treskúcej zime by hneď praskali pery a para by sa valila z úst ako z čajníka pri každom výdychu. Bohužiaľ okrem tých dopravných kolapsov, ktoré tu zužujú mesto počas celého roku, sa mi nevyplnilo nič z týchto mojich idylických predstáv. Naopak, január sa okrem názvu mesiaca v kalendári ničím nelíšil od decembra, ktorý bol zamračený, sychravý, s teplotou okolo 0 a striedali sa dažde so snehom. Na Vianoce a na Silvester tu nebolo ani stopy po snehu. Sami Petrohradčania priznávajú, že je to veľmi netypický jav. Je to už druhý rok za sebou, že sa oslavoval novij god bez snehu. Predtým však vždy bolo snehu po kolena, a výzdoba vianočných stromčekov sa skrývala pod bielou, studenou prikrývkou. Čo robiť v takom počasí? Rusko Ruskom nebolo. Tak sme sa rozhodli vycestovať za hranice všedných možností, do krajiny ktorá vstúpila spolu so Slovenskom a ďalšími 8 krajinami 1. mája 2004 do Európskej Únie. Estónsko je krajina malinká, čítajúca niečo cez 1,3 milióna obyvateľov, čo je jedna štvrtina Petrohradu. Z  1,3 milióna obyvateľov tvoria pravý Estónci ani nie 70%, zvyšok tvoria prevažné Rusi, a národnosti bývalého sovietskeho zväzu. Estósnko bolo do 1991 roku časťou sovietskeho impéria, no dnes vzťahy medzi Ruskom a Estónskom, podobne ako aj ostatnými baltickými krajinami, sú napäté. Estónci vidia Rusov ako okupantov , ktorí ich počas druhej svetovej vojny „zachvátili“ a drancovali. Rusi naopak vidia Estónsko ako malú, bezvýznamnú krajinu, ktorá nemá svetu čo ponúknuť. Navyše aj nevďačnú, pretože Rusi sú presvedčený, že celý priemysel, prístavy, infraštruktúru, no vlastne všetko v Estónsku postavili oni a teraz sa im táto zakrpatená krajina obracia chrbtom a ohovára ich vo svete. Predstaviteľ typickej ruskej kasty, naša učiteľka ruského jazyka Ľudmila Afanasijevna v jednom zo svojich mnohých filozofických monológov rozprávala: „Načo je Európskej Únii Estónsko? Čo im tá krajina môže ponúknuť? Veď vedia pestovať len ogurce a zemáky. Doteraz ich Európska únia kŕmi, pretože ich potrebujú poštvať proti Rusku, ale aj sama Európska únia sa na nich jedného dňa vykašle.“ Najlepšie bolo, že to nevravela zo závisťou, ale s úplným nadhľadom a sarkazmom. Občanov Estónska vôbec nepovažovala za sebe rovných, resp. Rusku rovných a len sa nad nimi usmievala a ľutovala ich aký majú ťažký život v takej malej krajinke, kde nič nemajú. Ono Ľudmile trochu ušla doba. Estónci totiž majú životnú úroveň tak 2 krát vyššiu ako Rusi, dali svetu komunikačný program skype, sú jedny z najvyspelejších krajín v používaní internetu, takmer celý Tallinn je pokrytý Wi-Fi a takmer všetky obchodné operácie a platby sú prostredníctvom internetu. O tomto sa v Rusku ani nesníva a napr. taká Ľudmila, ktorá je presvedčená, že ekonomická vyspelosť krajiny sa meria podľa množstva nerastných surovín na území štátu a veľkosti ťažkého priemyslu, by argument o HiTech Estónku ako ukazovateľa vyspelosti krajiny určite neprijala, lebo sama ešte internet ani nevidela a myslí si, že počítače sú len na hranie (má totiž malého vnuka). Slovo dalo slovo, zobrali sme sa naša trojka + Galina, ktorá bola s nami v Murmansku a osvedčila sa, tak že si v cestovaní rozumieme. Chodíme tam za rovnakým účelom, spoznať a vidieť. Chalanov – hýričov z Murmansku sme už neoslovovali, pretože nemám za potrebí robiť niekomu anjela strážneho, kým oni chlastajú a majú zo všetkého zábavu a my z nich hanbu. Rozhodli sme sa tam ostať len 1 noc, pretože nám bolo treba ísť v sobotu na skúšku. Keby sme chceli ísť po skúške, tak to by zas nevyhovovalo Galine, pretože tá už sa mala vrátiť do Nemecka. Na dopravu sme si zvolili známu a dôveryhodnú spoločnosť Eurolines a už nám ostávalo len naplánovať nejaký hostel, kde strávime noc. To bola oproti plánovaniu Murmansku naozaj lahoda a potešenie. Všetky hostely boli na spoločnom zozname, bolo ich okolo 20 – 25. Na zozname bol aj rating od ľudí ktorí daný hostel už navštívili. Skoro každý ponúkal perfektné služby, ako internet, mapa Tallinnu alebo teplý nápitok po ránu zdarma. Tak som si tak v noci sedel klikal a vybral 6 hostelov, ktoré som potom predstavil dievčatám, tak sme si zo zoznamu vybrali. Zavolali. Zarezervovali a bolo. Vďaka vysokej konkurencii ubytovacích zariadení v hlavnom meste Estónska sme dostali 4 posteľovú izbu v samom historickom centre mesta len 500 Rubľov za osobu. Za polárným kruhom nás jediný miestny hotel, v meste kde prakticky k pozeraniu nič nebolo, vyšiel na 750 rubľov a to sme mali ešte študentskú zľavu a najlacnejšiu izbu. Z Tallinna už proste bol cítiť konkurenčný boj a sloboda podnikania, ktorá tu v Rusku tak chýba.

1.deň - Odchod z Kralovstva Putinovho

2.deň - Najkrajsie hlavne mesto Europy

3.deň - Kunda