Deň 5: Návrat do hlavného mesta kultúry
Cesta vo vlaku prebiehala úplne normálne. Ani sme nepili, len sme spali, alebo sa nudili. Keď sme boli hladný, tak tí, ktorí pochádzali z vyspelých krajín Európskej únie išli do reštauračného vozňa sa najesť, my sme sa spokojili s polievkou zo sáčku zalianou zadarmo z vodou zo samovaru. Úsmev našim kolegom trochu zmrazilo, že víno ktoré v reštauráku vypili, nebolo hocijaké, ale výberové a zaúčtovali im za neho neuveriteľných 1200 rubľov. Na ich odvôvodnenie, že su mladý len raz a že si treba raz za čas dopriať, som im kontroval, že za tú cenu si mohli dopirať 12 flašiek Putin vodky a hulákať celý týždeň. Do Petrohradu sme prilši ako vždy načas, no neskoro v noci, tak sme sa doterigali na intrák a tým sa naša expedíca skončila. Celkovo by som ju hodnotil veľmi kladne, veľa nezabudnuteľných zážitkov, hĺbšie spoznanie ruskej kultúry a nátury a v konečnom dôsledku budem môcť jedného dňa vnukom rozprávať, že nielenže som bol za polárnym kruhom, ale dokonca v najväčšiom meste na svete, ktoré sa tam nachádza. Ale pán Boh vie aké to bude keď budem mať vnúčata, či ešte vôbec nejaký polárny kruh bude... Ale hĺbšie ako samotný Murmansk sa mi vryl do srdca Olenegorsk, do ktorého by som sa ešte niekedy v živote chcel vrátiť. Vraví sa,že samotné miesto nie je až tak dôležité ako ľudia, ktorí sú tam. Aj keď som nemal možnosť spoznať hĺbšie miestnych obyvateľov, tak aspoň zo všetkými s ktorými som tam prišiel do kontaktu boli vľúdny a prívetivý. Samozrejme skvelý čas som prežil aj vďaka tomu, že sme boli dobrá partia a hlavne Danka a Barča dokážu spraviť s každého priemerného miesta miesto dobré a z dobrého miesto perfektné. Teraz keď píšem tieto riadky, tak už máme precestované aj Uškovo, Ladožskoje Ozero, Moskvu, Novgorod a iné ale Olenegorsk stále ostáva miesto no.1. A ako to dopadlo s mojim protokolom od milicii? Už ubehlo vyše mesiaca aj pol ale doteraz žiadný dopis od polície na fakultu neprišiel. Po expedícií som bol sa aj porozprávať o tejto záležitosti s prodekankou, ktorá nás ma na starosti, trochu som jej obiasnil situáciu, povedal som, že nie všetko som policajtom rozumel, ale podpísal som čo chceli a tak ak by prišiel nejaký papier tak nech ma predvolá a ja jej vysvetlím ako to vlastne bolo (svoju pravdu samozrejme) Dekanka sa len pýtala či pýtali odo mňa úplatok, tak som povedal ako to bolo, tak sa len zasmiala, povedala, že som spravil správne. Povedala, že s týmto už majú skúsenosti, z milície im chodí veľa papierov, hlavne na študentov z Číny a bývalých sovietských krajín, pretože tí su pre nich ľahkou korisťou a obviňujú ich pre každú blbosť. Vot a eto vsjo.
fotky z expedície sú:
https://www.facebook.com/album.php?aid=11492&id=608089684&ref=mf
P.S: Na gramatické korektúry nebol čas, takže za gramatické chyby sa všetkým ospravedlňujem, písal som všetko jedným dychom
Deň 1: Ruské železodorogy a ruská milícia
Deň 3: Najväčšie mesto na svete za polárnym kruhom